Arcus

Podarený vetroň/elektrovetroň od firmy Robbe-modellsport.
http://at.robbe-online.net/rims_at.storefront/4a0aaadd007afa7e271b3e0dc1460693/Product/View/1&2D3117

Vybavenie modelu:
Motor: Dualsky XM2830CA-10, otáčky 1180kv, hmotnosť 55g, stator 2212, hriadeľ 3,2mm, adaptér na 5,0mm
Batéria: 3S Lipol ZIPPY Flightmax 1800mAh 20C, alebo 3S A132 1100mAh
Vrtuľa: AERONAUT CAM Carbon 9,5x5 na duralovom turbokuželi s klieštinou, priemer kužeľu 40mm, trámec 46mm
odber 14,5A, napätie 11,4V
Serva: krídielka 2 x GWS NARO HP, 8,8g 1,2kg-cm, 22x11x21mm
výškovka a smerovka GWS NARO PRO, 13g, 1,6kg-cm, 27x13x25mm
Regulátor: HiModel FLY-33A
Prijímač: Hitec HFS-06MT
Letová hmotnosť: 845g

Model je z materiálu ARCEL (kopolymer PE+PST), podobný ako Elapor od Multiplexu na modeli EG. Arcus je pekne odstreknutý, povrch je hladký a pevný. Tvarom pripomína Easy Glider, ale nie sú to rovnaké modely. Arcus má iný tvar krídla, iný profil, štíhlosť, iný trup a celkovo vyzerá, že by mal mať lepšiu prenikavosť proti vetru.

História stavby:
Model som kúpil v základnej verzii bez elektroniky a motorového setu, a obsahoval všetku potrebnú bižutériu na dokončenie. Nakúpil som výbavu a vyzeralo to na rýchle pohodové zostavenie a dokončenie, stačilo sa len držať návodu a za pár hodín som mohol lietať.

Avšak svojou „úžasnou“ vlastnosťou snažiť sa všetko vylepšiť, som si stavbu pekne predĺžil.
Budiš toto upozornenie pre ostatných, že nie každé vylepšenie je naozaj vylepšenie :)

Problémy nastali pri osadzovaní kabíny, mal som v pláne na pohon použiť batériu 3S A123 1100mAh, pre ktorú však trup nebol navrhovaný. Bol som nútený rozšíriť priestor pre batériu, zo stien a stropu som odobral materiál tak aby sa tam trojčlánok A123 zmestil. Zároveň som trochu neuvážene vybral prijímač, nie že by mal problém s funkčnosťou, to nie, ale prijímač je vo verzii kedy sa servokonektory nepripájajú z boku, ale z vrchu krabičky. A tieto trčiace konektory zavadzali osadeniu baterky, keby boli z boku nebol by problém. Preto som oproti návodu posunul uloženie prijímaču a serv viac dopredu, lože som spravil z 2mm preglejky. Anténu prijímača som viedol v trupe a viviedol na konci trupu pod smerovkou, ale keďže trubička v trupe je z uhlíku musel som anténu predĺžiť o 70cm aby bol zabezpečený dobrý príjem siginálu. V kabíne som ešte zalepil plastové lože pre motor, jeho konštrukcia a tvar špičky trupu zabezpečujú správne vyosenie. Do krídel som zalepil serva pre krídielka a kryty servokábliku. Trčiace konce káblikov som poistil sekundovým lepidlom, a to naozaj nebol dobrý nápad. Sekundové lepidlo nie je pružné a pri pohybe káblikov prišlo k pretrhnutiu bužírky presne na rozhraní lepidla. Takže som kryty vyrezal a kábliky vytrhal a nahradil novými. Tentokrát som ich poistil tavným lepidlom, ktoré je rozhodne pružnejšie. Kryty servokáblikov ostali po opätovnom zalepení trochu utopené oproti okolitému povrchu, preto som spodok krídla vytmelil šľahaným tmelom ONETIME od Red Devil a celý spodok prebrúsil. Osobne sa mi nepáči keď je povrch modelu niečím nesúrodým narušený a keď serva trčia z povrchu. Rozhodol som sa pre slušivé kryty serv ktoré by ochránili aj tiahla pri tvrdšom pristaní. Kryty serv som spravil ľahko demontovateľné, žiadne lepiace pásky, ale pekne skrutky M2. Do povrchu som zalepil matice M2 a serva prichytil štyrmi skrutkami.

Na rade bola povrchová úprava. Rozhodol som sa pre obľúbenú červeno-bielu kombináciu. Na spodok krídla rozlišovacie pruhy a na vrch len konce wingletov. Ako farbu som použil AUTO SPREJ AUTOLAK. Vzhľadom na predchádzajúce tmelenie som na spodok krídla striekal červenú ale aj bielu farbu. Najprv bielu potom vymaskovať maskovaciou páskou pruhy a streknuť červenú. Avšak pri maskovaní som zistil že páska aj napriek opatrnosti pri odlepovaní strháva farbu. Snažil som sa to riešiť zmenšením lepivosti pásky, alebo jej nepoužitím a maskoval som iba papierom. „Skvelý“ to bol nápad, to naozaj. Červená farba samozrejme podfúkla maskovanie a dostala sa tam kam nemala. Pri odstraňovaní maskovania som samozrejme ešte kde-tu aj strhol farbu. Nakoľko bol výsledok dosť chabý povedal som si že nie je nič ľahšie ako nástrek odstrániť a streknúť to znovu a tento krát airbrush pištoľou. Ale ako dostať farbu dole? Klasické brúsenie sa mi zdalo hrubé na mäkký povrch a riedidlo tiež nie je dobrý nápad. Zobral som teda maskovaciu pásku a postupne som farby strhával páskou. Išlo to dobre až na niektoré časti. Sranda nastala pri strhávaní farby na krídielkách, kedy som nechtiac natrhol zavesenie krídielka. Natrhnutú polovičku som chcel opraviť, najprv sekundovým lepidlom, potom tavným lepidlom a nakoniec zalepením papierových pántov. Avšak po zalepení krídielko chodilo pekne z tuha a ešte to aj zle vyzeralo. Tak som krídielko cele odrezal zvyšky pantov a lepidla obrúsil. Po obvode krídielka som nalepil smrekovú lištu 4x2mm zabrúsil a vlepil klasické MP JET panty. Do kridielka som ešte vlepil uhlíkovú tyčku pr. 2 mm pre vystuženie. A keď som bol úž rozbehnutý upravil som takto všetky ovládacie plochy. Vyzeralo to super, krídielka chodili pekne zľahka avšak vďaka smrekovej lište a vlepenému uhlíku boli tuhšie než krídlo. Pri prehnutom krídle sa krídielka nechceli prispôsobiť, tak som musel smrekovú lištu na niekoľkých miestach narezať aby boli krídielka funkčné aj pri prehnutom krídle. Konečne som Arcusa mohol nastriekať, použil som airbrush pištoľ a akrylátovú farbu TAMIYA. Tentokrát som nič nepodfúkol a farba vydržala aj odmaskovanie.
Model bol nastriekaný, ostávalo ešte osadiť tiahla od serv. Dodané tiahla mali na jednom konci Z ohyb a na druhý koniec sa mali použiť dodané „blimpy“. Avšak blimpy mali tendenciu povoľovať a nebudili vo mne veľkú dôveru. Nakoniec som na tiahla ku krídielkam použil pletaciu ihlicu pr. 2,0mm a ako koncovky micro vidličky a guľové čapy M2. Natiahla k VOP a SOP som použil dodaný oceľový drôt pr. 1,3mm a k tomu mosadzné závitové koncovky M2 a guľové čapy M2, všetko od MP JETu. Závitové koncovky som tiahlu k prilepil 30min. epoxydom.

Letový prejav:
Model lieta pekne a stabilne. Ťažisko mi podľa DIVE testu vyšlo 80 mm od nábežnej hrany a myslím že odporúčaných 95 mm podľa návodu je trošku prehnaných, ale možno niekedy vyskúšam. Model nemá tendenciu nejako zvlášť padať po krídle, len sa trochu zhupne. Dá sa sním lietať aj v miernom vetre, ale pri silnom stojí na mieste. Par krát sa mi podarilo točiť termiku spolu z vtákmi, ale ešte mi robí problém udržať sa v nej. S mojou motorizáciou model stačí mierne hodiť pred seba a model v pohode odletí. Na plný plyn stúpa zhruba po 45° uhlom. V danej konfigurácii mám k dispozícii 7minút 30sekund motorového času, aj s rezervou na opakované pristátie. Model zvláda aj základné akrobatické prvky, pilot však moc nie.
Avšak model má aj svoje limity, jeho najväčšia výhoda, materiál z ktorého je vyrobený, je aj zároveň jeho najväčšia slabina. Keďže je povrch mäkký sú na ňom vidieť všetky nepodarené pristátia. Každé pevnejšie steblo trávy alebo kríky zanechajú na krídlach a trupe stopy, taktiež pri prevoze povrch dosť trpí. Preto som celý spodok trupu až za krídla oblepil vystuženou lepiacou páskou PATEX.
Ďalšia vec je spoločná pre všetky „penové“ vetrone podobných tvarov, a tým je celková „gumenosť“ (pružnosť) konštrukcie modelu. Model má tendenciu sa pri väčších rýchlostiach a prudších manévroch rôzne prehýbať a deformovať. Hlavne pri prudšom zostupe sa krídla pekne rozkmitajú a chytia flutter. Takmer pri každom pokuse o rýchlejší zostup alebo prudké pritiahnutie som chytil flutter. Vtedy sa prejaví nedokonalosť systému uchytenia krídel, ktoré sa nasúvajú z boku na uhlíkovú trubku a navzájom sa prichytia iba suchým zipsom. Krídla sa pri flutteri sami vytiahnu, niekedy až tak že model je neovládateľný. Riešil som to najprv nalepením ďalšieho suchého zipsu, ale moc to nepomohlo. Miesto kde sa krídla zasúvali do trupu totiž pruží a krídla menia geometriu voči trupu. Vlepil som preto v týchto miestach do trupu ulíkové tyčky pr. 1mm a na chrbát tri uhlíkové pásnice 0,6x4mm dlhé tak, aby začínali pred krídlom a končili až za krídlom. Taktiež som oblepil tu časť krídla ktorá sa zasúva do trupu a vymedzuje jeho polohu 1,0mm hrubou preglejkou. Dosť to pomohlo celé miesto sa spevnilo a krídlo je stabilnejšie, teraz sa už nevyťahuje z trupu. Bohužiaľ stále chytá flutter pri vyšších rýchlostiach, toto sa asi vzhľadom na povahu materiálu nedá odstrániť.

Celkovo je to však dobrý model, nebola to zlá voľba. Podľa mňa ho zvládne každý pilot, pokiaľ je rozvážny a dokáže bezpečne lietať a pristávať aspoň na simulátore.
Avšak teraz by som už radšej vybral niečo omnoho pevnejšie, laminátový trup, krídla dyha, polystyrén a uhlík. Arcel, Elapor, EPP sú skvelé materiály, ale čo sa týka vetroňov/elektrovetroňov chce to rozhodne niečo pevnejšie. Niečo čo vydrží aj rýchle prelety, utiahnuté zatáčky, strmé zostupy, proste niečo čo nie je gumové.

Dúfam, že tento text niekomu pomôže.

Luboslav